Nejen český badminton oslavuje postup na olympijské hry do Pekingu. Ještě větší radost mají na Slovensku – jestliže Petr Koukal a Kristína Ludíková vybojovali postup pro Českou republiku po šestnácti letech, potom Eva Sládeková bude vůbec první slovenskou účastnicí olympijských her!  

Nevím, kolik českých badmintonistů má přehled o slovenském badmintonu, mohla by ses těm, kteří tě neznají, trochu představit?  

Jméno a příjmení	Eva Sládeková
Věk, datum narození	26 rokov, 17.12.1981
Místo narození	Trenčín, Slovensko
Výška/váha	162 cm, 56 kg
Bydliště	Francúzsko – Mulhouse, Slovensko - Trenčín
Klub	Red Star Mulhouse, BK M – Sport Trenčín
Trenér	nemám osobného trénera, ale spolupracovala som s trénermi: Alan McIlvain (Škótsko) , Kristiina Danskanen (Fínsko), Tomasz Mendrek, Ján Zachara, Dušan Matejka, Juraj Piovarči, Katarína Pokorná, Daryono Budisantoso (Indonézia)
Nejlepší dosažené místo na světovém žebříčku (datum)	84. dvojhra (3.5.2007), 42. mix
Aktuální pozice na světovém žebříčku	117. miesto
Pět největších úspěchů	bedmintonové: Semifinále v dvojhre na Greek Int. 2006 Semifinále v mixe na Romania Int. 2005 Štvrťfinále v dvojhre Waikato Int. 2007 (Nový Zéland) Majsterka Slovenska v dvojhre 2005, 2007 iné (osobné): Ukončenie vysokoškolského štúdia manažmentu Spoluzakladateľka a trénerka klubu M-Sport Trenčín v 2002
Sportovní sen:	najskôr bol stať sa Majsterkou SR neskôr to bolo zúčastniť sa MS a potom som si zaumienila zúčastniť sa OH

Eva a Dan

Především ti musím pogratulovat ke kvalifikaci na olympijské hry. To musely být nervy – na hry jsi se nakonec kvalifikovala ne za pět minut dvanáct, ale doslova pět minut po dvanácté.

Záver kvalifikácie bol naozaj hektický – musím priznať, že zhruba dva mesiace do ukončenia olympijskej kvalifikácie som bola veľmi pesimistická, svoje šance som hádzala pomaly do koša. Veľa síl mi dali ľudia, ktorými som bola obklopená a vraveli a povzbudzovali ma, nech ešte vydržím. Takže som sa nahlasovala na posledné turnaje doslova na poslednú chvíľu – Portugalsko, Fínsko aj Dutch Open mali tento priebeh.

Veľkú váhu musím priložiť sekretárovi slovenského zväzu Petru Tarcalovi, ktorý veril, že sa dostanem.

Martina Benešová bola mojou bútľavou vŕbou, keď som sa potrebovala vyrozprávať prípadne poradiť. Rozumela situácii a tiež mi dala ku koncu potrebnú energiu.

Takže o sklesnutosti musím hovoriť ešte počas finálnej fázy. Po 1. máji som už musela len čakať.

Hneď ako vyšiel ranking sa začalo kalkulovať s miestami, bola som 11. náhradníčka.

Vzhľadom k tomu, že viacero hráčok bolo kvalifikovaných vo dvoch disciplínach, uvolnilo sa dostatok miest, aby som sa dostala.

Neoficiálne som vedela, že hry sú pre mňa reálne niekedy koncom mája, avšak na oficiálnu pozvánku som si musela počkať zhruba ešte tri týždne – boli to asi najdlhšie ubiehajúce dni v mojom živote. (úsměv)

A 17.6. –  presne polrok od mojich 26. narodenín – som mohla vykríknuť do sveta, že budem vôbec prvou slovenskou reprezentantkou v bedmintone na hrách a začať sa pripravovať na túto športovo najväčšiu slávnosť. 
 

Jak se pro tebe vyvíjela kvalifikace?

Základným pilierom bolo postavenie vo svetovom rankingu ešte pred olympijskou kvalifikačnou sezónou. V máji 2007 som dosiahla vôbec svoje doterajšie maximum a od neho sa odrazila do najdôležitejsích 12 mesiacov.

Bolo to veľmi ťažké – systém je založený na obhajovaní bodov z turnajov a konkurencia vzrastala skoro každým týždňom.

Takže sezóna 2007/2008 bola plná mien z Ázie a silných bedmintonových krajín ako Dánsko, Nemecko.

Celé je to o odohratých kvantách zápasov, cestovaní, hoteloch a halách. Do toho kvalitný tréning a potrebný aj relax – človek žije v tú dobu doslova vo vákuu. Mňa trápili aj zdravotné problémy, ktoré sú teraz našťastie minulosťou.  
 

Kterého výsledku si nejvíce vážíš a naopak které porážka tě nejvíce mrzela?

Nejaký konkrétny zápas ma nenapadá. Neporazila som žiadne zvučné meno.

Za svoju najväčší výsledok však považujem to, že som si splnila svoj športový sen a ten sa skladal z mnoha vyhratých ale aj prehratých zápasov.

Emócie pri výhre alebo prehre mám v sebe po zápase, možno ešte pár dní po ňom ale potom sa už pozerám dopredu a sústredím sa na ďalšie zápasy. 
 

Věřila si tomu, že na hry postoupíš? Věřila si i po konci kvalifikačního cyklu, tedy po 30. dubnu 2008?

Samozrejme, že som tomu verila! Však ak by som neverila, neabsolvovala by som za poslené roky všetko to, čo mám teraz za sebou.

Myšlienka o zabojovanie miestenky na hry sa mi v hlave zrodila zhruba pred 3-4 rokmi.

Reálne kontúry nabrala aj podporou vytvorenia minitímu Peking 2008 naším zväzom, kde boli zo začiatku 4 hráči, neskôr som zostala ja a Mišo Matejka.

O tom čo som prežívala po 30. apríli je spomenuté už v prvej otázke. 
 

Eva vždy věří – v průběhu kvalifikace, že se probojuje na olympijské hry a na kurtu, že doběhne každý míček. 
 

Pokud vím, tak ty i Kristína Ludíková pocházíte z jednoho města, z Trenčína, ale z jiných oddílů. Jak spolu vycházíte?

S Kristínou sme sa videli po tunajoch mimo Slovenska viac ako v Trenčíne.

Sme z odlišných generácii, nezažili sme sa na slovenských turnajoch ani českých.

Každá sme vyrastali v iných kluboch, inom okolí. Moje smerovanie v bedmintone je celkom iné ako jej. Ona robí bedminton pomaly viac ako na 100% narozdiel odo mňa – ja som popri bedmintone robila veľa iných aktivít.

Vždy keď sa stretneme na nejakom turnaji, radi spolu poklábosíme v našej rodnej reči, je to príjemné osvieženie keď človek veľa cestuje. (úsměv) 
 

Tvou největší českou kamarádkou je ale asi Martina Benešová, nemám pravdu?

Dovolím si tvrdiť, že sme sa s Martinou našli. Ľudsky si výborne rozumieme – obe sme ambiciózne, vieme sa porozprávať, zabaviť, ale popri tom si vieme dopriať voľný priestor a čas na samotu, čo je určite potrebné.

Vo Francúzsku si nažívame veselo hlavne v kuchyni – radi vyvárame jedlá typicky české a slovenské a robíme ochutnávky. (úsměv)

Na tréningoch sa vieme vzájomne potiahnuť. Som rada, že mám takú kamarátku, je to naozaj skvelý človek. 
 
 

 
Během natáčení medailonu pro Slovenskou televizi –
zleva Eva Sládeková, moderátor Stano Ščepán a Martina Benešová 
 

Jak probíhala tvá příprava v posledních měsících a týdnech před hrami? Z doslechu vím, že si připravovala převážně doma v Trenčíně a Bratislavě.

Svoje rodné mesto som si vybrala kvôli zázemiu – rodine, podmienok aké sú tu na bedminton vytvorené, špičkovú regeneráciu a v neposlednom rade aj kamaráti.

Bola som pozvaná na sústredenie do Nemecka, dali by sa určite vybaviť ďalšie campy, ale chcela som sa pripravovať doma. Byť v kontakte aj s médiami pomáha môjmu športu aby som ho u nás na Slovensku trošku spopularizovala, čo sa mi dúfam vcelku darí.

V Trenčíne trénujem na kurte s Mišom Matejkom, ktorý so mnou cestuje do Pekingu, bola tu aj Martina na pár dní.

V Bratislave som bola potrénovať s Marošom Šulkom.  
 

Můžeš popsat nějakou tvou tréninkovou specialitu?

Nič extra špeciálneho netrénujem, aspoň mne sa tak zdá.

Popri bedmintonových tréningoch chodím aj do posilovne, na spinning, veľa plávam a behám. Minulé roky som mávala v rámci letnej prípravy aj box, je to šport ktorý mi dal veľmi veľa.

Podľa mňa sú rôzne metódy ako sa zdokonalovať v bedmintone – no umenie je vybrať si takú, ktorá človeka aj baví a má k nej vzťah. Každý sme jedinečný a preto každému vyhovuje niečo iné.

Nemôžem však zabudnúť na kryoterapiu. Je to špičková vec na zdokonalenie fyzického fondu, výborná prevencia voči zraneniam a zároveň urýchluje biochemickú regeneráciu. V týhto dňoch absolvujem druhú sériu desiatich vstupov, k tomu mám nastavený presný pitný režim. Odporúčam ju každému kto chce byť lepší a lepší!  
 

Kolik bude mít Slovensko v Pekingu reprezentantů a znáš se s někým z nich?

Bude nás len 57. Je to v histórii Slovenska zatiaľ najmenšia výprava na letných OH. Žiaden kolektívny šport sa bohužial nekvalifikoval.

S niektorými sa trošku poznám, nie však tak, že by som mohla tvrdiť, že sme kamaráti. Po OH sa to dúfam zmení. (úsměv) 
 
 

 
Každý z 57 reprezentantů složil slib do rukou slovenského prezidenta Ivana Gašparoviče – Eva nebyla výjimkou. 
 

Na co se do Pekingu nejvíce těšíš?

Najviac sa teším na atmosféru olympijskeho bedmintonu. Chcem vidieť zaplnené publikum, ľudí šalieť po každej výmene, cítiť adrenalín!

Teším sa aj na spolunažívanie slovenskej výpravy. Popri koncentrovaní každého športovca na výkon sa dúfam vytvorí „rodinná“ atmosféra.

Olympiáda je súťaž množstva športov, ktoré chcem vidieť v podaní elity a svetovo naljlepších výkonov.

Určite pôjdeme popozerať aj pamiatky ako Zakázané mesto, Chrám nebies, Chrám lámov, Letný palác a rozhodne si spravím fotku na Čínskom múre. (úsměv) 
 

Měla si nějaký sen ohledně losu, s kým by sis chtěla na olympijském turnaji zahrát?

Je mi jedno kto bude stáť oproti mne na druhej strane. Mojím snom je podať v zápase to čo vo mne je. Chcem aby som mala deň a zahrala svoj najlepší bedminton čo sa mi už podarilo v kariére zopár krát.

Je skvelý pocit hrať, mať radosť z hry a užiť si výmenu – o tom veru snívam aby sa mi podarilo aj na olympiáde. 
 

V prvním kole na tebe čeká Chen Wang. Jsi s losem spokojená? S jakým výsledkem budeš spokojená i po zápase?“

Tretia nasadená Chen Wang z Hongkongu. Zmeriame si sily až v druhom kole 10. augusta, lebo prvé kolo mám voľné.

O spokojnosti či nespokojnosti vravieť nemôžem. Idem hrať na OH a každý, kto sa tam dostane vie hrať bedminton. Je to určite jedna z adeptiek na medailu.

Tento los beriem ako obrovskú skúsenosť ktorá ma čaká a príležitosť zahrať si s top hráčkou sveta.

Budem sa snažiť udržať tempo hry súperky, budem spokojná, keď výmeny zaujmú ľudí a hlavne užiť si to všetko a podať svoje maximum.  
 
 

 
V rámci přípravy Eva trénuje i se čtyřmi míčky najednou! 
 

Předpokládám, že se ti postupem na olympijské hry splnil velký sportovní sen – připadáš si teď jako ve snu?

Myslela som si ešte pred mesiacom, že keď budú 1-2 týždne do odchodu do Pekingu začnem pociťovať tú správnu eufóriu. Nerozumiem sama sebe, ale stále som nejaká pokojná, beriem to zatiaľ s chladnou hlavou.

Určite ma to všetko pohltí keď prídem do centra diania, uvdím tie nádherné budovy čo Číňania postavili, organizátorov pobehovať, tváre svetovo známych športovcov.

V každom prípade tým nemyslím, že by som to brala ako samozrejmosť, že idem na olympiádu.

Splnil sa mi obrovský sen a verím, že si ho užijem a budem mať spomienky na celý život!